Celý život Furčan.
Sme príliš veľké sídlisko na to, aby sme si veci nevedeli spravovať sami.
A príliš hrdé na to, aby sme len čakali, kým si na nás mesto spomenie.
Prvá lekcia z praxe: Miestny mandát na zmenu nestačí
Denne chodím sídliskom a jeho problémy poznám. Rozpadajúce sa podchody, zničené chodníky, nebezpečné schodiská, neskoré kosenie, neporiadok, potkany.
Keď za mnou príde obyvateľ s týmito podnetmi, musím mu vysvetliť, že toto nie je v rukách mestskej časti. Nie preto, že nechceme, ale preto, že podľa štatútu mesta tieto veci patria magistrátu. Mestská časť na to nemá pôsobnosti, ani financie. Kde môžeme, opravujeme z vlastného rozpočtu, lebo pomôcť chceme. Ale to skrátka nestačí.
Som rodený Košičan a celý život Furčan. Toto sídlisko a jeho ulice poznám z každej strany. Prežil som tu všetky svoje víťazstvá aj prehry. Furča je môj domov, neoddeliteľná súčasť môjho príbehu a mojej identity. Presne preto kandidujem.
Ako vicestarosta a miestny poslanec som našiel to, čomu sa chcem venovať naplno. Verejná správa, verejná služba, ľudia, konkrétne problémy konkrétneho sídliska, konkrétneho mesta.
Zmena musí prísť na úrovni mesta
Bez prerozdelenia pôsobností sa nepohneme. Spôsobov, ako zefektívniť košickú samosprávu je viac, no jedno je isté: kým sa to nezmení, Furča, ani iné sídliská nemôžu naplno slúžiť svojim ľuďom.
Videl som, že ochota meniť tento stav naráža na reálie rozdelenia síl v mestskom zastupiteľstve. Preto tam chcem byť, presadzovať tieto zmeny a tlačiť na rozhodnutia, ktoré konečne posunú moje milované Košice dopredu. Furčania aj Košičania si zaslúžia samosprávu, ktorá sa naozaj môže spravovať sama.