Väčšina politických životopisov začína tým, ako chce kandidát zmeniť svet. Ja začnem tým, prečo som nezmenil ani len trvalé bydlisko.

Ako dospievajúci šrác som nestál pred klasickou voľbou, kde si vybudujem svoj dospelý život. Táto voľba mi bola jednoducho vzatá. Po otcovej smrti som sa ocitol uprostred sporu, ktorý som nespôsobil, ale musel som ho vyriešiť. Moje plány išli bokom a musel som na seba prevziať dlhodobé bremeno. Kým iní prijímajú podobnú záťaž ako lístok k novým začiatkom, ja som ju prijal preto, aby som vôbec udržal to existujúce. A práve to mi dalo dôvod starať sa o toto miesto viac, ako keby som tu zostal len zo zvyku.

Furču milujem odmalička a politiku sledujem so záujmom už od základnej školy. Komunálna bola tá, v ktorej som nakoniec začal aktívne pôsobiť.

Mám vyštudovanú filozofiu a etiku. Nedalo mi to len akademický titul, ale dôležitú výbavu do verejného života: schopnosť pomenovať mocenské excesy, skryté agendy a záujmy. Po škole som prešiel prácou v IT, v Košiciach z našej generácie snáď každý. Potom verejná správa, práca pre politickú stranu a výkon mandátu. Práve to ma pohltilo najviac.

Moja najväčšia prednosť v politike spočíva v tom, že ma táto práca naozaj baví a dávam do nej maximum energie. Z pozície miestneho poslanca som bol preto menovaný za vicestarostu.

Nebudem sa hrať na falošne skromného politika, ktorý do funkcie išiel len z obety. Naopak. Práca vo verejnej správe mi dáva zmysel a nehanbím sa za to, že sa jej chcem venovať dlhodobo. Chcem v nej byť profesionál. Keď už som tu totiž zostal, odmietam sa len prizerať, ako nám to tu padá na hlavu.